Veľkosť písma

Obec Nitrianske Sučany leží v údolí Strážovských vrchov pod majestátnym Rokošom. A život v tomto hornatom kraji, plného nádherných prírodných scenérií a zákutí, vplýval aj na ľudovú tvorbu nášho ľudu. A práve táto nádherná príroda bola kolískou ľudovej slovesnosti, ktorá vykvitla na lúkach, po úbočiach a stráňach, zrodila sa v horách a lesoch Sučianského chotára.

Kultúrne dedičstvo našich predkov i kultúrne tradície, ich vzťah k rodisku, k svojmu národu, ich náboženstvo a hodnotový systém, umelecký cit a zručnosť sa preberali z generácie na generáciu. Toto odovzdávanie duchovných a kultúrnych hodnôt sa uskutočňovalo výchovou v rodinách, v kostole i v škole i vplyvom okolia.

Zvyky našich predkov, obyčaje, tradície

Nový rok začínali naši predkovia vinšom v rodine, susedom a priateľom. Zriedka sa vinšovačky obišli bez počastovania páleným. Po bohoslužbách sa začala novoročná koleda, ktorú tvorili farár, organista, kostolník a dvaja miništranti. Koledníci prichádzali do domu zo spevom. Potom sa pán farár pomodlil, kadidlom vykadila vysvätil dom. Organista napísal na dvere izby 1 9 G +M+B 36, čo znamenalo rok koledy a mená troch kráľov- Gašpar, Melichár a Baltazár. Potom všetci zavinšovali Nový rok, pohostili sa a zo spevom odchádzali do ďalšieho domu.

V čase od 1. do 6. januára chodili Traja králi, jeden bol zamaskovaný na bielo, druhý na hnedo a tretí na čierno ako murín. Chodili z domu do domu, spievali nábožné piesne a vinšovali.

Na Nový rok sa každý mal vystrihať hnevu, zvady, plaču, lenivosti, dávať si pozor, aby nič nepoškodil, nerozbil. Bolo zvykom, že na Nový rok sa nevarili jedlá z hydiny, ani zo zajaca, aby sa vra majetok nerozletel. Radšej sa varilo bravčové mäso.

Fašiangy, počas nich sa nesmelo nič robiť, ani perie driapať, alebo priasť. V pondelok a utorok chodili mládenci fašangovať s muzikou z domu do domu. Jeden z mládencov nosil šabľu ,na ktorú napichoval slaninu iný zbieral do koša klobásy a vajcia. Všade ich ponúkali šiškami, fánkami a hriatym. V utorok večer pochovali basu, o polnoci už bola dedina tichá, krčma prázdna, lebo nasledoval veľký post – Popolcová streda. Fašangovanie a pochovávanie basy sa s malými prestávkami zachovalo až do dnešných čias.

Na Popolcovú stredu sa začalo obdobie 40-dňového pôstu. Vyžadovala sa zdržanlivosť nielen v jedení a pití, ale aj v iných prejavoch. Nemalo sa zabávať, tancovať a spievať svetské piesne.

Veľká noc- obdobie 40 dňového pôstu sa končilo Veľkou nocou. Na Zelený štvrtok bývalo na potoku rušno. Ženy slamenými vechťami a popolom umývali vedrá, tably, žechtáre, zbonky, lopaty na sádzanie chleba, vahany, aby bolo všetko čisté na Veľkú noc. Na Veľký piatok sa zachovával prísny pôst. Varili sa šúľance s makom a kyslá fazuľa. Na Kvetnú nedeľu a Veľký piatok počas sv. omše spieval zbor pašie Evanjelium o mučení a ukrižovaní Pána Ježiša podľa apoštolóv Matúša a Jána. Na Bielu sobotu sa zachovával pôst. Pred zotmením sa konala slávnosť Vzkriesenia, na ktorú gazdinky prinášali do kostola jedlo- sväteninu, ktorú pán farár posvätil. V nedeľu sa jedlo údené mäso, klobása, varené vajíčka a chren. Polievka bývala slepačia, v ktorej sa varila sliepka alebo kura s plnkou. Na Veľkonočný pondelok mládenci chodili v skupinách kúpať dievky do domov, hrncom alebo vedrom čerstvej vody. Potom dievky navoňali parfumom urobeným doma z hrebíčkov alebo kvetov. Za to sa im dostalo koláčov, cukrového, pálenky a maľované kraslice.

Stavanie májov

V noci pred 1. májom stavali mládenci svojim frajerkám máje. Boli to mladé jedle, smreky vyzdobené mašľami. Stavanie májov sa neobišlo bez muziky či harmoniky. Máje mládenci postavili aj pred kostolom a pri kaplnkách v obci. Na konci mesiaca ich zložili a predali na licitácií, potom sa v krčme zabávali.

Hody

Hody- výročie vysviacky chrámu sa v našej obci zachovávajú na sviatok sv. Michala. Hoci je sučiansky kostol zasvätený sv. Filipovi a Jakubovi, hody sa slávia na Michala ešte z čias, keď naša farnosť patrila pod obec Horné Vestenice. V hodovú nedeľu sa stretli celé rodiny, zúčastňovali sa slávnostných bohoslužieb a večer na hodovej zábave.

Sv. Mikuláš, sv. Lucia

Večer pres sv. Mikulášom poobliekali sa obyčajne traja mládenci do rúcha sv. Mikuláša, anjela a čerta, ktorý bol v kožuchu s reťazou. Chodili po domoch, hlavne, kde mali deti. Mikuláš rozdával darčeky deťom za asistencie anjela a čert zasa strašil deti, najmä neposlušné.

Podobne to bolo aj na Luciu. Mládenci i dievky sa poobliekali do bielych plachiet a chodili do domov. V rukách mali krídla z husí, varechy a palice, lampáš a zvoniec. Keď v dome driapali perie, Lucie im ho rozfúkali, priadkam pomotali nite na motovidle a robili iné huncútstva.

Vianoce

Najväčšie a najkrajšie sviatky kresťanov boli a sú Vianoce. Sú to sviatky narodenia Krista Pána , na ktoré sa obyvatelia našej dediny, ale najmä deti tešili po celý rok.

Na Vianoce sa všetci dôkladne pripravovali- čistili sa domy, všetky miestnosti, bielili sa príbytky, pralo sa, drhli sa dlážky, všetko sa lesklo čistotou. Stromčeky boli zo smreka alebo jedle. Naň sa vešali najčervenšie jabĺčka, orechy a do staniolu zabalené kocky cukru, alebo v chudobnejších časoch kúsky chleba.

V adventnom čase v určenú sobotu bývala hromadná spoveď v kostole.

Keď prišiel štedrý večer, aj tie najživšie deti sa správali tichučko, boli plné očakávania. Mamy chystali štedrú večeru, otcovia kŕmu pre statok. Tradične sa na Vianoce piekli makové, tvarohové a orechové koláče. Sviatočný stôl bol prikrytý bielym obrusom, pod ktorý sadávalo za hrsť obilia, aby Pán Boh požehnal aj na rok dobrú úrodu. Na stole bolo toľko tanierov , koľko bolo členov domácnosti. Po celý deň sa zachovával pôst až do večere. Štedrý večer začal tak, že sa dospelí členovia rodiny šli pomodliť na hroby svojich drahých. Potom otec spolu s deťmi išli posvätiť statok a mam zatiaľ dávala pod stromček darčeky. Potom sa spoločne pomodlili a začalo sa večerať. Najskôr oblátky s medom a cesnakom, potom jabĺčko, suché slivky, hrušky ,orechy a koláče. Nasledovala zapražená polievka s bielej fazule, po nej makové pupačky a nakoniec kyslá hríbová polievka. Keď sa navečerali išli spievať koledy, susedom a rodine.

Na druhý deň bol sviatok narodenia Krista Pána, vtedy sa nechodilo nikam. Od Vianoc do Silvestra sa okrem kŕmenia statku a varenia nič nerobilo. Na Štefana bývala muzika, ktorú tradične poriadali hasiči. Na Silvestra večer po ďakovnej pobožnosti v kostole chodili mládenci babinovať z domu do domu. V každom dome mládenci dostali slaninu, vajcia aj peniaze.

Remeslá

Praobyvatelia našej obce sa spočiatku zaoberali pastierstvom hovädzieho dobytka a oviec, ktoré pásavali vysoko v horách. Neskôr prešli k pestovaniu hrozna a ovocia, pestovaniu šafránu , obilia, zeleniny, hlavne kapusty. Z remesiel vynikali kamenári, murári, tesári, tkáči, košikári neskôr výroba medovníkov, výtvarné umenie...

Folklórna skupina Boršina

Aj v rozvíjaní folklóru naša generácia nadviazala na bohatú činnosť predvojnových rokov. Pri Osvetovej besede vznikla v r. 1983. Čerpá materiály zo starých sučianskych zvykov a tradícií tak, ako si ich pamätali najstarší občania, čerpá zo zbierok ľudových piesní, prísloví a porekadiel.

Nájdi na stránke

Počasie

Meniny

Meniny na web
FacebookMySpaceTwitterLinkedin

Práve tu je 53 návštevníkov a žiadni členovia on-line